Pravda sa číta ťažko
Pravda sa číta ťažko a ešte ťažšie sa akceptuje.
Prečo my rodičia máme problémy s výchovou detí? Prečo sa nám deti vymykajú z pod kontroly hlavne v pubertálnom veku?
Preto, lebo sme slabí.
Keď prídeš z práce, máš dostatok síl vymámiť od svojej dcéry, syna dlhšiu konverzáciu než "Ako bolo v škole"? alebo "Ako bolo dnes"?.
Odpoveď zvyčajne dostaneš "Fajn" alebo "Nič moc", prípadne "OK" alebo niečo podobné a rozhovor pre dnešok sa s dieťaťom skončil. Ono pokračuje v hre alebo písaní si s niekým na internete, ty si ideš oddýchnuť.
Píšem to, lebo to poznám z vlastnej skúsenosti. Niekedy mi doslova ide mozog na plné obrátky, ktorým smerom pokračovať v konverzácii. Nič ma nenapadá.
Možno toto je n a j d ô l e ž i t e j š i a časť dňa, rodičia.
Keď ma napadá otázka, po ktorej sa mladý "chytí", je to super, konverzácia pokračuje, on sa sám prestáva venovať počítaču, obracia sa na mňa. A ZAČÍNAME KOMUNIKOVAŤ. Mladý sám začína rozprávať, ako prežil deň, čo kamaráti, čo frajerky, čo učitelia.
Snažme sa udržať si naše deti v rodinách, aby sa nám zdôverili z prípadnými problémami a nie priateľom v pochybných skupinkách (alkohol, drogy).
