Motorová myš
- Podrobnosti
- Kategória: Rodina
- Napísal: ObycajnyRodic
- Prečítané: 2695x
Veľakrát si to neuvedomujeme, že Pán Boh dáva dohromady manželské páry tak, aby sa navzájom dopĺňali. V našom vzťahu manželka funguje ako "motorová myš". Denno-denne bez akéhokoľvek zaváhania vykonáva všetky potrebné činnosti, aby o rodinu bolo postarané. Varenie, pranie, žehlenie, nakupovanie... . Sme doma traja chlapi a jedna žena. Väčšinu roka robí všetky práce automaticky a my chlapi s ňou nemáme šancu udržať krok. Jednak ju to baví a zároveň pri tom oddychuje. Mnohokrát ju obdivujem, ako odhodlane a oddane slúži rodine.
Sem tam sa ale stane zvláštna vec. Pár krát do roka sa manželka zrazu zastaví a uvedomí si skutočnosť, že "Veď ja tu makám ako motorová myš! Vy lajdáci, nemáte ustlané postele! ... ". A vtedy je oheň na streche. Dá nás všetkých do pozoru a kmitáme pekne všetci!
Každý máme nejaký prirodzený dar, čo nás baví, čo robíme radi. Ale moja skúsenosť je, že aj keď niekto rád upratuje, nie je dobré ho nechávať stále samého upratovať, treba sa zapojiť do činnosti rodiny a nájsť nejakú prirodzenú harmóniu, aby všetci členovia rodiny boli spokojní.
V niektorých rodinách môže byť upratovanie aj dôvod konfliktov. Chlapi, to čo sa vám najprv páčilo na vašej žene, že za Vás manželka uprace, môže byť aj dôvodom nezhôd. Konflikt vzniká vtedy, ak jeden z partnerov odmieta slúžiť tomu druhému a prvoradé je preňho jeho p o h o d l i e. Takže ak Tvoja žena upratuje, je to OK. Ak ale raz za čas príde za tebou, že jej máš pomôcť, treba sa zodvihnúť a ísť jej pomôcť. To je cesta k dobrému vzťahu. A to sú tie momenty, keď si manželka uvedomí: Ja tu makám ako motorová myš. Vtedy všetci spozornieme a okrem svojich bežných činností, ktoré každý robíme, zapájame sa spoločne ako rodina do činností, ktoré sú nevyhnutné.
Máš aj ty podobnú skúsenosť?
Skús preto aj Ty v Tvojej rodine z času na čas slúžiť.
Pravda sa číta ťažko
- Podrobnosti
- Kategória: Rodina
- Napísal: ObycajnyRodic
- Prečítané: 1786x
Pravda sa číta ťažko a ešte ťažšie sa akceptuje.
Prečo my rodičia máme problémy s výchovou detí? Prečo sa nám deti vymykajú z pod kontroly hlavne v pubertálnom veku?
Preto, lebo sme slabí.
Keď prídeš z práce, máš dostatok síl vymámiť od svojej dcéry, syna dlhšiu konverzáciu než "Ako bolo v škole"? alebo "Ako bolo dnes"?.
Odpoveď zvyčajne dostaneš "Fajn" alebo "Nič moc", prípadne "OK" alebo niečo podobné a rozhovor pre dnešok sa s dieťaťom skončil. Ono pokračuje v hre alebo písaní si s niekým na internete, ty si ideš oddýchnuť.
Píšem to, lebo to poznám z vlastnej skúsenosti. Niekedy mi doslova ide mozog na plné obrátky, ktorým smerom pokračovať v konverzácii. Nič ma nenapadá.
Možno toto je n a j d ô l e ž i t e j š i a časť dňa, rodičia.
Keď ma napadá otázka, po ktorej sa mladý "chytí", je to super, konverzácia pokračuje, on sa sám prestáva venovať počítaču, obracia sa na mňa. A ZAČÍNAME KOMUNIKOVAŤ. Mladý sám začína rozprávať, ako prežil deň, čo kamaráti, čo frajerky, čo učitelia.
Snažme sa udržať si naše deti v rodinách, aby sa nám zdôverili z prípadnými problémami a nie priateľom v pochybných skupinkách (alkohol, drogy).
Urobiť niečo pre toho druhého?
- Podrobnosti
- Kategória: Rodina
- Napísal: ObycajnyRodic
- Prečítané: 1948x
Akýkoľvek vzťah je o tolerancii a o ochote urobiť niečo pre toho druhého.
Prečo by som mal robiť niečo pre toho druhého? Veď ani on nerobí nič pre mňa.
Absolútna alebo bezvýhradná láska je taká, ktorá miluje aj vtedy, keď tá druhá blíži!
Kresťania chodia do kostola prosiť Boha o zmilovanie a milosrdenstvo. Čo je to milosrdenstvo? Dlho som nad tým rozmýšľal. Je to milé srdce.
Prosíme Boha, aby nám znova a znova odpúšťal, pretože sme znova zhrešili. Modlíme sa, prosíkame ako žobráci aby nám odpustil, aby nám dal svoju lásku a milosrdenstvo. Lebo my si ho určite zaslúžime.
Potom prídeme domov, do práce, stretávame ľudí a máme byť k nim milí? Pch! A prečo? Veď sú egoistickí a nepriateľskí voči nám. Nemáme dôvod mať voči nim milé srdce.
A čo odpustiť svojmu blížnemu takým spôsobom, ako my prosíme všemohúceho, aby odpustil nám?
A čo tak odpustiť manželke alebo manželovi?